Najlepšie vybavené spoločnosti v dejinách strácajú dôveru rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.
Bežná odpoveď obviňuje inú stranu, inú generáciu alebo iné médiá. Nevysvetlí však, prečo sa rovnaký vzorec objavuje v krajinách, ktoré nemajú takmer nič spoločné okrem rovnakých technologických a inštitucionálnych štruktúr. Kniha sa pýta inak: komu sme zverili rozhodovanie o živom svete?
Živé a neživé
Živý systém má telesnosť (embodiment) a telo, ktoré zažíva dôsledky vlastných rozhodnutí. Korporácia, algoritmus či úrad také telo nemá. Ide teda o tzv. ontologickú, nie biologickú, kategóriu.
Príklad: les cíti sucho vlastnými rastlinnými a mycéliálnymi sieťami, štvrťročná správa o zisku nie.
Signál alebo spätnoväzovná slučka (BGA a DRL)
Signál, ktorý ekonomika nazýva spätnou väzbou podobnou prírodnej, musí niekto (operátor) alebo niečo (algoritmus) vyhodnotiť a transformovať na akciu. V prírodnej spätnoväzobnej slučke (BGA feedback loop) sa toto deje prirodzene, bez potreby operátora alebo algoritmu.
BGA (biofyzikálne ukotvená adaptívna spätnoväzobná slučka): dôsledky sa vracajú k tomu, kto rozhoduje. DRL (odpojená posilňujúca slučka): rozhodnutie posilňuje samo seba a jeho dôsledky sa k miestu rozhodovania nikdy nevrátia.
Príklad: farmárka vidí, ako jej pôda chudobnie (BGA loop). Fond, ktorý vlastní tú istú pôdu, vidí len výnos (DRL).
Nechcená evolučná rola demokracie
Voľby sú posledné miesto, kde sa na rozhodovaní ešte zúčastňujú bytosti, ktoré dôsledky cítia vlastným telom. Ľudia cez ne prinášajú potreby všetkého, čo s nimi zdieľa vodu, vzduch a pôdu. Demokraciu na túto rolu nikto nenavrhol a systém, ktorý ju vyprázdňuje, ju takisto nechce.
Príklad: hlasovanie miestneho zastupiteľstva o rieke je jediné miesto, kde sa záujmy rieky vôbec môžu dostať do rozhodovania a nakoniec aj rozhodnutia.